O športe

Autor: Peter Černák | 16.8.2012 o 17:30 | Karma článku: 9,80 | Prečítané:  912x

Tak sa nám Števo Eisele rozohnil a rozprúdil debatu o športe. A zarzi mu všetci likevali a naraz prebieha debata o financovaní športu. Akurát že je to všetko zle... Prečo?

 Na začiatok sa spýtam: Bol by Števo taký rozohnený, aj keby si Hochschornerovci „netukli" a Martikán by pridal zlato? A nebodaj by ešte niečo vyšlo kajakárom a Saganovi? Určite nie. S iskrou v oku by spovedal nášho najväčšieho športového fanúšika  a spolu s ostatnými, (teda tými, ktorí by sa tam dostali) by v slovenskom olympijskom dome vykrikoval „Slovenskooooo" a s húfom iných by sa navzájom plieskali po chrbte, že akí sme my Slováci dobrí.

                Ibaže Hochšíci si tukli, Martikán bol „iba" bronzový, kajakárom to nešlo a Sagan sám vojak v poli toho veľa spraviť nemohol  (prečo sa vlastne jazdia preteky jednotlivcov, ked je to týmový sport?)". Tak sa nám Štefan nasrdil a pustil do sveta, že ako to je so slovenským športom zlé, že nik nevie, koľko peňazí ide do športu a už vôbec nikto nevie čo sa tam s nimi deje...

                V podstate má chlapec pravdu, ale... prečo by to malo byť inak? Prečo by šport mal tvoriť v tomto marazme výnimku?  Náš šport je presne taký ako naša spoločnosť. Nežičlivá, korupčná, zlodejská, skrz-naskrz prehnitá. Žijeme v krajine, kde sa stalo normou kradnuť, klamať a podplácať kde sa prostý človek nedovolá nielen spravodlivosti, ale často ani lekára, ktorý by mu poskytol služby ako sa patrí na európsku krajinu v 21. Storočí. Tak prečo by šport mal byť výnimkou?  A chlebodarca  Števov, televízia Markíza, vierou vrchovatou prispieva k tomu, že ľudia budú skor obdivovať nejakých farmárov ako poctivo makajúcich a trénujúcich športovcov. Kedy napr. Markíza  aspoň ukázala nejaké mladé talenty? Kedy sa venoval systematicky nejakému športu? Nikdy ale naopak, dokonale v mene vlastných ziskov systematicky ohlupuje národ a ako pravé emócie ponúka Vilovu citovú pornografiu Takže, pán Eisele, poprosím si poupratovať pred vlastným prahom, potom kydať oheň a síru na ostatných....

Ale hlavne nezabudnime na jeden bod. Drvivá väčšina našich špičkových športovcov nie je výsledkom nejaké štátneho programu rozvoja telesnej výchovy, ale sú produktom zaťaťosti a obetavosti rodičov. Sú to ľudia ako Martikánovci, alebo Saganovci, ktorí svoje deti nasmerovali na dráhu profesionálneho športovca. Verte mi, že museli obetovať kus svojho pohodlia (asi celé), veľa peňazí, chodili nedôstojne prosíkať a žobrať o peniaze  u všelijakých sponzorov, kupovali si odbornú literatúru a snažili sa suplovať to, čo „štátni" tréneri nevedeli, nechceli, nedokázali.  Za odmenu sa potom môžu odfotiť s naším najväčším fanúšikom, ktorí  im niečo sľúbi, čo... to na druhý deň nevie ani on sám... Hej šport živorí (a to platí aj o futbale, hokeji a nehovoriac o hádzanej, volejbale alebo basketbale), ale živorí tu už 20 rokov a nebyť ostrovčekov pozitívnej deviácie, tak by sme žiadnu medailu nemali.

Ak by som mal pomenovať príčiny tohto stavu, tak nečakane začnem od ... rodičov. Máloktorí dnes naozaj deti vedú k športu,  nemyslím k vrcholovému, ale normálnemu rekreačnému. Fitká sú síce plné, dokonca aj cez víkendy je vidieť bicyklujúcich sa rodičov s deťmi... ale to je málo. Máloktorý rodič  je ochotný vstávať skoro ráno (o 5.00) aby svoje dieťa doviezlo na tréning, alebo utekať z práce znova kvôli tomu istému dôvodu. A kto z nich je ochotný obetovať voľné víkendy, ktoré sa kompletne venujú deckám? Poznám zopár športových fanatikov, ktorí cez víkend s kamarátmi prešlapú aj 100 km, ale vstať skoro ráno a stráviť napr. s deckom den na zimáku? Nie, ved oni predsa potrebujú čas pre seba.  

A skôr ako niekto príde „S legendou o bohatom a zlom športovcovi a a dobrom a chudobnom"...  áno, športovanie mládeže čosi stojí, ale ako som napísal v predchádzajúcom odseku, tak hlavne času a obetavosti rodičov. Napr. toľko omieľanú „nekonečne drahú" hokejovú výstroj Vám ponúknu skoro v každom klube zadarmo... A napriek tomu nestoja pred bránami štadiónov davy športu chtivých detí a rodičov. Prečo? Spýtajte sa tých detí, všetky do jedného by chceli športovať, ale rodičia to akosi nestíhajú... Naozaj? Alebo je to len výhovorka? Nebol by šport náhodou šancou pre deti „sociálne znevýhodnené" dostať sa  niekam „vyššie" ?  Samozrejme, že áno,  ale so športom je spojená námaha, vypätie niekedy aj bolesť a hlavne vytrvalosť a cieľavedomosť.  A pri tom vonku na lavičke sedí Mišo a Jano donesie fajn trávu...

Ako z toho von? V prvom rade je treba vrátiť telesnú výchovu do škôl. Ale inak, nie tak ako sa to robilo včera, ja sám som telesnú vyslovene neznášal. Treba decká vtiahnuť do aktivít a aspoň rozvíjať základnú telesnú zdatnosť.

Vrátiť výnosy Tiposu naspäť do športu (teda ak nejaký Tipos ešte bude , alebo jeho výnosy nezhltne nejaký slovensko-cyperský poctivý obchodník)

Vychovať dostatok kvalitných trénerov

Podporovať deti zo sociálne slabších rodín... síce neverím tomu, že práve tam sa skrýva nekonečné množstvo talentov , ale treba to.

A potom nám ostáva len a len čakať , či niekto bude mať viac talentu, vytrvalosti, zaťatosti a šťastia a dostane sa trebárs na olympiádu... A ak mu to tam nevyjde, nebudeme mu nadávať...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?